Kvassay, Rötlingová, Šušovicová

Uhol pohľadu

Ivana Kassay, Martina Rӧtlingová a Nikola Šušovicová Kurátorka: Nina Vidovencová
Trvanie výstavy: 15.8 - 9.9. 2018

Výstava prepája tvorbu troch maliarok, Ivany Kassay, Martiny Rötlingovej a Nikoly Šušovicovej, ktorých spoločným znakom je princíp deformácie a práca s priestorovou ilúziou v hraniciach média maľby. Aplikujú iluzívny

a realistický maliarsky prístup s diferentnou škálou možných formálnych a ideových interakcií v oblasti aktuálnej vizuálnej kultúry, skúmania okolia a pamäte. Zmena uhlu videnia je pre autorky na výstave v DOT. Contemporary Art Gallery strategickým nástrojom hľadania nových možností individuálneho umeleckého vyjadrovania a momentom, ktorý im umožňuje pracovať s ďalším rozmerom média maľby.

Výtvarný program Ivany Kvassay (1992), absolventky ateliéru + - XXI na VŠVU, sa zameriava na individuálnu pamäť a manipuláciu nielen s predlohou, ale aj so samotným formátom diela, už pri naťahovaní plátna na rám. Prispôsobením plátna k danej abnormálnej predlohe umocňuje samotný pocit aktu krčenia, ktorý je pre ňu nevyhnutný. Maľbu realizovanú technikou air brushu využíva ako záznamník na zhmotnenie dôležitých momentov

z detstva, s cieľom poskladania súvislého príbehu zo spomienkových fragmentov. Analyzovaním svojho maliarskeho pohľadu a videnia ako takého, v realistickom rukopise priznáva prácu s fotografickým materiálom ako predlohou, ktorý pochádza z jej súkromného archívu. Z jej uhla pohľadu vytvára v istom slova zmysle reinkarnáciu zahmlených momentov z jej života, ktoré nie vždy dávajú jasný dej ani jej samotnej, ale sú pre ňu veľmi dôležité.

Nazeranie na svet z pohľadu zvieracej ríše, vytvorila študentka maľby z ateliéru + - XXI na VŠVU Nikola Šušovicová (1994). Séria pásov tvarovaných do kruhovitého formátu takmer uzavretých diorám, reprezentuje každodenný čiastkový pohľad holuba na okolitý svet.

Vytvoreniu prác predchádzala podrobná štúdia zameraná na skúmanie videnia a vnímania okolia z pohľadu mestských operencov a inšpirácia z diorám v Slovenskom prírodovednom múzeu. Experimentovaním a analytickým postupom iluzívnosti dosiahla maľbu, v prípade ktorej je potrebná interakcia diváka s dielom.

Netradičným inštalovaním plátien do priestoru galérie núti diváka k vstúpeniu do medzerou vymedzenej sekcie, skrz ktorú je možné sledovať výslednú scenériu a aj maľbu samotnú.

Martina Rötlingová (1987), absolventka ateliéru prof. Stanislava Balka na Akadémií umení v Banskej Bystrici, vo svojej tvorbe zachováva klasický formát maliarskeho plátna so silnou realistickou prezenciou pokrčeného papiera, ilustrujúceho rôzne prvky popkultúry.

Tendencie narúšania ženských figúr znázorňujúcich ideál krásy súčasnej doby sú prevedené hyperrealistickým rukopisom v monochrómnej olejomaľbe. Deformáciou a teda stvárnením akéhosi “glitch alikeového“ vzhľadu ženského portrétu, kriticky reflektuje dnešnú postdigitálnu dobu.

Poškodzovanie stránok magazínov nám z jej pohľadu predstavuje narušené fragmenty ženského tela, ktoré sú zvyčajne skrz dnešné médiá pravidelne glorifikované a retušované.

Apropriáciou technologických postupov deformácie, zmenou nazerania a priznaním práce s predlohou stelesňujú maliarky rôzne štádia práce s priestorom v maľbe. Každá z nich individuálne spracováva a pretvára či už formát predlohy alebo samotného plátna, pričom využívajú svoj vlastný rukopis, vo väčšine prípadov realistického charakteru. Spoločne tak ponúkajú svoj vlastný uhol pohľadu v rozmedzí média maľby, čím jasne popisujú kľúčový aspekt pri čítaní koncepcie výstavy.