Robert Bielik Láska kurátor výstavy: Alexandra Tamásová online vernisáž: 15. 4. 2021 *Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ——— Výstava Roberta Bielika s názvom Láska predstaví aktuálnu tvorbu autora strednej generácie, jedného z našich najúspešnejších a najtvrdohlavejších maliarov. Bez ohľadu na módne trendy sa Bielik od začiatku svojej umeleckej dráhy venuje maľbe, v ktorej spája staromajstrovské techniky, (občas) šokujúce motívy, a transcendentálne témy.
Jar – lásky čas. Zvieratá sa pária, rastliny sú oplodňované hmyzom a vetrom. Zem sa preberá z dlhého zimného stuhnutia; všetko sa rozpína, nalieva, otepľuje. Robert Bielik zachytáva tieto javy svojim typickým, mimovoľne provokačným spôsobom – namiesto mláďat, či rozkvitnutých jabloní maľuje dospelé zvieratá v akte párenia (séria Láska). Výjav, ktorý poznáme z prírody alebo dokumentárnych filmov, pritom povyšuje na ikonografický typ. Holuby, korytnačky či žaby umiestňuje do centra kompozície, obraz dopĺňa vzácnou textíliou a dramatickým osvetlením. Je to prístup, na ktorý sme pri tomto autorovi zvyknutí – Bielik odjakživa spája vo svojej tvorbe “vysoké” motívy s “nízkymi”, posvätnosť s civilnosťou, odpudivosť s krásou. Kým maľby páriacich sa zvierat, dievčatko s ovečkou, alebo Ježiško so zvieratkami na tatranskej magistrále zobrazujú optimistické témy jari, detstva a radosti, v druhej časti výstavy nás uvíta celkom iná atmosféra. Posmrtné portréty filozofa Wittgensteina, mŕtvy vrabec, zimný les; ticho, smrť, a veľa bielej. Krajina s plamienkami, ako aj zatopené interiéry gotických chrámov akoby predstavovali prostredie, ktoré len klamlivo pripomína pozemský svet. V skutočnosti sa nachádzame v inej dimenzii, kde neplatí naše obvyklé vnímanie, naše obvyklé delenie vecí na dobré a zlé, pekné a škaredé. Vlky sa preháňajú lesom spolu s ovcami; starý zranený havran je rovnako krásny ako huňatý zajko. V tomto priestore už nevládne Eros, ktorý má takú obrovskú moc nad pozemským svetom. Tu vstupujeme do dimenzie inej, tzv. bezpodmienečnej lásky, ktorá je viac doménou spirituality, než filozofie. Už netúžime, ani sa netrápime, pretože vieme, že všetci sme jedno. Že nie je rozdiel medzi životom a smrťou, medzi ja a ty. ——— Robert Bielik (*1963) v rokoch 1978-82 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. 1987-93 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Rudolfa Sikoru. Samostatne vystavoval v Bratislave (r. 1995, 1998, 2001, 2002, 2005, 2006), Varšave (r. 2004).
Diela vynikajú výraznými kontrastmi. Idylická, mysteriózna krajina je narušená dramatickými prvkami symbolizujúcimi civilný svet. Sú odrazom metafyzickej vízie krajiny, kde sa prelína reálne s ireálnym, väčšinou mysterióznymi krajinami, tvoriacimi scénu pre záhadné, niekedy až absurdné príbehy „divadla sveta“.
Robert Bielik Love Curator: Alexandra Tamásová online opening: 15. 4. 2021 *The exhibition was supported from public funds by the Art Support Fund
Robert Bielik’s exhibition entitled Love presents the current work of the author of the middle generation, one of our most successful and stubborn painters. Regardless of fashion trends, Bielik has been painting since the beginning of his artistic career, combining old master techniques, (sometimes) shocking motifs, and transcendental themes.
Spring – love time. The animals are pairing, the plants are fertilized by insects and wind. The ground is waking up from a long winter’s stiffness; everything expands, pours, warms. Robert Bielik captures these phenomena in his typical, involuntarily provocative way – instead of young or flowering apple trees, he paints adult animals in the act of pairing (Love series). The scene, which we know from nature or documentary films, is elevated to an iconographic type. He places pigeons, turtles or frogs in the center of the composition, the image is complemented by rare textiles and dramatic lighting. It is an approach to which we are accustomed to with this author – Bielik has always combined in his works “high” motifs with “low” motifs, sanctity with civility, repulsion with beauty. While the paintings of pairing animals, a girl with a sheep, or Jesus with animals on the Tatra highway depict optimistic themes of spring, childhood and joy, in the second part of the exhibition we will be greeted by a completely different atmosphere. Posthumous portraits of the philosopher Wittgenstein, the dead sparrow, the winter forest; silence, death, and lots of white. The landscape with flames, as well as the flooded interiors of Gothic temples, seem to represent an environment that only deceptively resembles the earthly world. In fact, we are in another dimension, where our usual perception does not work, our usual division of things into good and bad, nice and ugly. Wolves roam the woods with sheep; the old wounded raven is as beautiful as the bushy bunny. Eros, who has such enormous power over the earthly world, no longer rules in this space. Here we enter another dimension, the so-called unconditional love, which is more the domain of spirituality than philosophy. We no longer worry because we know we are all one. That there is no difference between life and death, between me and you.
