Jarmila S. Džuppová & Jarmila Mitríková / Dva Jarky

Dva/dve Jarky – Jarmila Sabová Džuppová a  Jarmila Mitríková sa prvýkrát predstavia na spoločnej výstave v  bratislavskej galérii DOT. Generačne príbuzné autorky pracujú v  rozličných médiách (Džuppová v  maľbe, Mitríková momentálne najmä v  keramike). Každá má svoj rozpoznateľný a  navzájom nezameniteľný rukopis; spája ich však fokus na osobné prežívanie, ktoré spracúvajú cez rôzne viac či menej univerzálne symboly.  

Na výstave predstavia svoju najnovšiu tvorbu. Jarmila Mitríková sa v  súčasnosti venuje najmä modelovaným keramickým plastikám. Inšpirovaná vlastnými skúsenosťami, ktoré oživuje  rozprávkovou obraznosťou, vytvára figúry na pomedzí ľudského, zvieracieho a  rastlinného tela. Každá postava/objekt má svoju symboliku; niekedy ľahko čitateľnú, inokedy viac intímnu a  enigmatickú. Objavujú sa temné motívy dusenia, miznutia, jedovatej izolácie, ktoré kontrastujú s  obrazmi oslobodenia, tvorivosti, plodnosti, objavovania vlastnej divokej sily. Autorka pritom nie je ilustratívna; jej tvorba má jedinečný expresívny charakter, dynamiku, nesie v  sebe stopy telesnosti, rúk a  prstov tvarujúcich poddajnú hmotu. 

Jarmila Sabová Džuppová sa inšpiruje lokálnymi mikropríbehmi z  Michaloviec a  iných miest, kde sa najčastejšie pohybuje. Tieto „malé“ motívy prepája s „veľkými“, až archetypálnymi symbolmi (ulita, vták, had, anjelske krídla…). Niektoré námety podľa vlastných slov vyberá intuitívne, bez toho, aby sama racionálne chápala, ako sa na plátno dostali; vždy ale za nimi tušíme komplexný príbeh, ktorý je práve pre svoju špecifickosť taký živý a  oslovujúci. Džuppovej technika maľby a  kresby na sololit, pomalé, pozorne nanášané jemné, ale pritom hutné vrstvy farby, absencia lineárnej perspektívy a  zmysel pre zvláštnu kompozíciu vytvárajú efekt ikon či zväčšených tarotových kariet.  

Obe umelkyne svojou prácou postupne a  trpezlivo budujú poetickú správu o  súkromnom vesmíre, akoby navliekali korálky na niť. Ich vnútorné krajiny mýtického času sú plné napätia a  paradoxov – pôsobia detsky nevinne, ale zároveň  drásavo. Spájajú mikrokozmos s  makrokozmom. A  najmä – sú pravdivou a  veľmi konkrétnou výpoveďou o  ženskej skúsenosti v  rôznych životných situáciách. Umenie sa stáva priestorom, kde je možné všetku zložitosť vypovedať, uchopiť, ale aj zmeniť. Slovná hračka v  názve odkazuje nielen na mená autoriek, ale aj na motív jarku – záchrannej priekopy pri ceste, či plynutie vody v  potôčiku. Poddať sa plynutiu života a  súčasne nestrácať pevné oporné body je niečo, čo sa všetky učíme. 

Alexandra Tamásová