Vernisáž: 14. 4. 2022 (štvrtok) 18:00
Trvanie: 14. 4. – 1. 5. 2022
Kurátor: Omar Mirza
Adresa: DOT. Contemporary Art Gallery, Bottova 1, Bratislava, 811 09
Tento projekt finančne podporil Bratislavský samosprávny kraj – najlepšie miesto pre život
———–
Pred dvoma rokmi, keď mala Ivana Šáteková v Galérii DOT výstavu s názvom Milý koniec sveta, nikto nemohol tušiť, že ten koniec bude zakrátko oveľa bližšie, než by sme dúfali. Pandémia, vojna, klimatická kríza… Čo bude ďalej? To síce nevieme, no určité javy ostávajú v akejkoľvek dobe stabilnou súčasťou nášho každodenného folklóru – xenofóbia, rasizmus, homofóbia, šovinizmus, sexizmus, mizogýnia. A najmä posledným dvom sa autorka venuje detailnejšie v nových dielach – vyšívaných obrusoch, ktoré predstavuje na výstave Sviatočné predstieranie.
Ivana Šáteková začala vyšívať už niekedy okolo roku 2016. Cyklus Hore hajl, dole hajl bol inšpirovaný šopornianskou výšivkou – folklórnymi „komiksami“ zobrazujúcimi motívy zo života dedinského ľudu. Ivana sarkasticky poukázala na odvrátenú stranu zidealizovaných predstáv o nás samých ako národe holubičom, pohostinnom a srdečnom. A zároveň sebaironicky prezentovala opačnú, „nepeknú“ stranu výšiviek, demaskujúc vlastnú nešikovnosť – napriek očakávaniu, že ako žena bude v ručných prácach zručná. Na aktuálnej výstave vo vyšívaní pokračuje, no tentoraz na veľkých formátoch a prevažne strojom.
Ešte začiatkom 20. storočia boli na Slovensku oblasti, kde sa obrus prestieral iba pri významných príležitostiach a počas sviatkov, pričom vo všedný deň ostával stôl neprikrytý. Tradičné stolovanie malo svoje prísne pravidlá – za stolom smeli sedieť zväčša iba muži, ženy jedli postojačky alebo usadené na laviciach popri stene. Podľa ľudovej viery si dokonca ani nevesty na svadbe nemohli pri jedení sadnúť, aby neskôr netrpeli núdzou. Obrusy spolu s ďalším bytovým textilom (obliečky, plachty, záclony) tvorili významnú časť výbavy mladuchy. Vyšívané obrusy však pôvodne neboli všeobecne rozšírené, napriek tomu, že výšivka patrila k najbohatším a najrozvinutejším prejavom ľudovej tvorivosti.
Ivana Šáteková používa rôzne obrusy a obrúsky s háčkovanými a vyšívanými ornamentálnymi okrajmi ako podklady pre svoje obrazy – podobne ako maliarske plátna. Nekreslí štetcom či perom, ale ihlou šijacieho stroja, ktorou nekompromisne pichľavo, ironicky, humorne i vážne komentuje aktuálne dianie v spoločnosti. Autorka používa aj rôzne plastické ozdôbky a koráliky (červené ako krv či víno), dodávajúc svojim výjavom dekoratívnu brutalitu, akou sa radi otupujeme na internetoch. S čoraz tragickejšou tupotou národa prejavujúcou sa na sociálnych sieťach súvisia citáty nenávistných komentárov, ktoré Ivana utŕžila pod svojimi statusmi a reakciami týkajúcimi sa pandémie, očkovania, práv žien, utečencov či vojny na Ukrajine. Ich prácne vyšívanie môžeme vnímať aj ako svojskú formu terapie. Treba ešte podotknúť, že na jej obrusoch síce trpia najmä ženy, no sú to práve ony, ktoré ohovárajú alebo vypisujú hejty – autorka teda nemoralizuje, ale smeruje kritiku aj do vlastných radov.
Hlboko zakorenené patriarchálne vzorce správania, zľudovené stereotypné názory, nenávisť, ohováranie, neprajnosť, svätuškárstvo, alkoholizmus, násilie na ženách páchané za zatvorenými dvermi ale aj verejne (veľkonočná šibačka) – toto nie sú prejavy kultúrneho dedičstva, ktoré by si naša škrobená spoločnosť hrdo vystavila na slávnostný stôl prestretý naškrobeným obrusom. Lenže my tie svoje „hodnoty“ väčšinou len predstierame…
Tento rok vás na Veľkú noc namiesto šuhajov s korbáčmi poriadne vizuálne vyobšíva Ivana Šáteková. Nech sa páči, milí hostia, sadnite si k sviatočnej tabuli a vyžerte si to!
_
Výstava je realizovaná s podporou Fondu na podporu umenia
_
Ivana Šáteková(*1984)
je absolventka VŠVU v Bratislave. V roku 2013 sa stala finalistkou Essl Art Award, v roku 2014 jej bola udelená Cena Nadácie Tatra banky. Vo svojej tvorbe používa maľbu a kresbu inšpirovanú komiksom a fotografiami nájdenými v knihách či na internete, no pracuje aj s inými médiami (výšivka, objekt, interaktívna inštalácia). Typický je pre ňu nekompromisný humor, irónia a nadhľad, pomocou ktorých sa vyjadruje k aktuálnym spoločenským témam. Rada prepája históriu, folklór a ľudové tradície so súčasným svetom, na základe čoho komentuje hlboko zakorenené paradoxy a absurdity v slovenskej spoločnosti. Je členkou kresliarskeho tria Dzive a spolupracuje na časopise pre deti Bublina.
