Výstava Persona predstavuje výber maliarskej tvorby autorky Jany Hirnerovej, v ktorej sa variujú isté prvky a princípy. Sú nimi portrét, expresívny rukopis a prítomnosť akejsi deformácie, či anomálie. Abnormálnosť (vo vzťahu k portrétu) môžeme, v podobe akej sa objavuje v dielach autorky metaforicky označiť za masku. Tá sa v maľbách Jany Hirnerovej objavuje nie náhodne, ale ako atribút pokrytectva, falošnej identity, neautenticity, odosobnenosti, cudzosti a uniformnosti. No môže byť taktiež bariérou. Niečím čo kladieme pred seba a druhých ako ochranný štít.
Záujem o človeka a jeho psychické prežívanie je pre autorku príznačný. Napriek tomu, že pracuje v klasickom médiu maľby, dokáže prostredníctvom svojich obrazov „odlupovať“ nánosy a vrstvy sociálnych masiek, ktoré si na seba denno-denne navliekame. Zobrazuje konštrukty sociálnej identity a jej stereotypov, avšak bez toho, aby nad nimi vynášala subjektívne súdy. To necháva na diváka, pred ktorým tieto „zvlčené obete“ obnažuje. Jej portréty pôsobia ako prehliadka panoptika či „obludária“ s istou dávkou nadsádzky, mágie a tajomstva. Ľudské sa tu miesi so zvieracím a amorfným. Výrazy otupenia, ľahostajnosti, strieda výkrik a existenciálna úzkosť miesiaca sa s grotesknosťou a úškľabkom. Masky majú predsa toľko podôb a sú nimi maskované celé davy. Autorka však svojich portrétovaných ponecháva samých. Ocitajú sa v slučke, zaseknutí v čase, priestore, medzi žitím a prežívaním…
Názov výstavy Persona odkazuje na archetypy, ktoré vo svojich psychologických teóriách popísal C.G. Jung. Tak ako existuje kolektívne vedomie existuje i nevedomie. Všetko prebýva vo dvojiciach, ktoré sú si protikladmi, rovnako ako archetypálne postavy. Jedným z archetypov je dvojica persona a obraz duše (animus alebo anima). Pokiaľ obraz duše predstavuje naše nevedomie, persona zastupuje stránku vedomú. Persona je našou maskou. Maskou, ktorá zakrýva skutočnú podstatu a vyvoláva určitý dojem, zastupuje požadované či akceptovateľné správanie. Spája sa v nej osobná individualita a to, čo je spoločensky prípustné. Persona v skutočnosti nejestvuje len sa javí. Prijíma svoj status, nachádza si svoje meno, zastupuje to, či ono. Nie je ničím individuálnym. Je to len maska kolektívneho vedomia, ktorá individualitu simuluje. Vedie nás k presvedčeniu, že je jedinečná, pričom je len hranou rolou. Rolou dopredu určenou. Názov výstavy sa pohráva s tým, že aj samotné masky vytvárajú akési archetypy, ktoré sa vyskytujú v dnešnej spoločnosti. Každý z nás si navlieka určité masky, dobrovoľne ale i nedobrovoľne, vedomo i nevedomo. Avšak čo sa stane keď svoje masky odložíme? Ak odstránime všetky vrstvy kultúrnych a sociálnych konštruktov z identity? Možno len prídeme nato, že pravdepodobne nič také ako skutočné „ja“ ani nejestvuje. Alebo predsa len?
Jana Hirnerová (*1984) je absolventkou magisterského štúdia Ateliéru maľby pod vedením prof. Stana Balka na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Svoju tvorbu primárne zameriava na klasické médium maľby, ale taktiež aj na kresbu, animáciu, počítačovú grafiku, umelecké maskérstvo a objekt. V maliarskej tvorbe sa venuje predovšetkým portrétu a figúre, ktoré redukuje na expresívne maliarske gesto v tlmenej farebnosti. Jej tvorba bola aj súčasťou divadelného predstavia divadla SkRAT a hudobných videoklipov, na ktorých spolupracuje s Mariánom Vredíkom.
