JULIANA MRVOVÁ – V HLAVE KRAVY
Kresťania nejedia masalu
Diela z rezidenčných pobytov v Corpus Christii, Texas, USA; Xalapa, Veracruz, Mexico; a Sohra / Cherapujee, Meghalaya, India
Vernisáž: 5.7.2016, 18:00
Trvanie: 5.7. – 23.7. 2016
–
NYC – Corpus Christii – Terlingua – Mexico City DF – Xalapa – La Ceiba – Oaxaca – San Cristóbal de las Casas – Tulum – Sohra – Shillong
Tri mesiace – tri rezidenčné pobyty. Život na ceste a obrazy v ruksaku. Texas, Mexiko, India.
Rezidencia v Xalape vznikla na pozvanie Inštitútu výtvarných umení Univerzity Veracruzany, školy, v ktorej som pred štrnástimi rokmi študovala v rámci výmenného programu. Projekt o 14 rokov neskôr je tak trochu ako americký film, ktorý nás prenesie z minulosti do prítomnosti. Pri pripravovaní cesty do Mexika tak úplne prirodzene vznikol plán navštíviť aj Ameriku.
Marec som strávila u maliarky Kataríny Janečkovej v Corpus Christii, v texaskom mestečku na lagúne plnej rýb, kde sa pred domom ráno promenádujú pelikány. Na terase dreveného domu skoro ako z westernu, sme zriadili ateliér. Tri týždne v Corpuse prerušila cesta do púšte Chihuahua, hraničiacej s Mexikom a do mesta duchov Terlingua. Pár nocí v striebornom traileri uprostred púšte, kde v noci zavýjajú kojoty a potichu našľapujú pumy inšpirovalo prvý – texaský obraz. V ňom sa mikropríbehy z púšte pomiešali s vtáctvom lagúny. V Texase tiež vzniklo veľké množstvo kresieb a malieb na papieri, niektoré začaté už počas týždňa v New Yorku – mojej prvej zastávky na americkej pôde.
Z Texasu je to do Mexico City už len na skok. A odtiaľ autobusom do vysnívanej Xalapy, v ktorej som kedysi zistila, čo chcem vlastne maľovať a vrátila som sa do Európy s presvedčením, že Mexiko znovu navštívim. Prešlo 14 rokov a Xalapa sa zmenila, väčšina priateľov sa odsťahovala. Trochu sa zdalo, že stretnutie s mestom je ako milenecké stretnutie po rokoch, keď už ani jeden z nás nevie, čo sme mali spoločné. Po pár dňoch práce na Instituto de Artes Plásticas som odišla do vidieckej haciendy La Ceiba gráfica – tvorivého centra pre umelcov, prevažne grafikov, kde som za týždeň vytvorila základ ďalšieho – mexického obrazu. Po návrate do Xalapy som zrealizovala jednodňovú výstavu v IAP s obrazmi a kresbami z troch týždňov v štáte Veracruz. A vydala som sa na road trip smerom na juh Mexika, po stopách mojej cesty spred 14 rokov. Počas cesty vznikali kresby, texty a malé maľby na papieri. Cez tri mestá a rôzne stretnutia s umelcami a priateľmi som dorazila na pláž v Tulume, kde sa cesta uzavrela kdesi v lagúne S´iaan Kaan, ktorej som prisľúbila, že sa zas vrátim.
Po štyroch dňoch v Európe a čakaní na indické víza som priletela cez Dillí do Guwahati, prvý kontakt s Indiou v štáte Asam, súčasti Siedmych Sestier, etnicky najrozmanitejšej oblasti sveta. A na siedmy deň od opustenia Ameriky som konečne dorazila do horskej dediny Sohra, alebo aj Cherapunjee, vraj najdaždivejšieho miesta na svete. Rezidenciu organizovala Slovenka Jana Bednárová a jej indický priateľ Alakesh Datta, členovia Picasso Pupils Interational Art Community v spolupráci so Shillong Public School. Po troch týždňoch maľovania v daždivej a hmlistej Sohre, kde sme často pracovali iba s čelovkou a pri sviečkach (keďže búrky boli apokalyptické a trvali niekedy aj tri noci) sme sa presunuli do hlavného mesta Meghalaye Shillongu, kde sa konala trojdňová výstava v Asian Confluence. Vraj to bola prvá výstava súčasných umelcov v meste.
Ďakujem Kataríne, Gerardovi, IAP Xalapa, Picasso Pupils – Jane, Alakesovi a Aaronovi za možnosť venovať sa 3 mesiace iba maľovaniu, a tiež všetkým priateľom, u ktorých som na ceste bývala – Miruš, Mato, Carla, Marie Sol.
Juliana Mrvová
