Pod pornografiou možno chápať nie len popkultúrny fénomén, založený na detailnom, nemetaforickom zobrazení sexuálnych aktivít, tešiaci sa nadšenému a početnému publiku konzumentov (Juraj Malíček – Vademecum popkultúry, 2008. s. 108), ale všeobecnejšie aj signifikantný princíp fungovania dnešnej spoločnosti. Jean Baudrillard v tejto súvislosti hovorí o pornokultúre ako o jednorozmernej kultúre, ideológii konkrétnosti, fakticity, úžitkovosti, kde je všetko ukázané, detailne viditeľné, vystavené na obdiv (show), pomenovateľné a podliehajúce prísnej ekonómii (rozkoše). Je to hyperrealita, hyperpravda, absolútna evidencia, produkcia určená k okamžitej spotrebe, zbavená kúzla zvádzania, nejednoznačnosti, tajomstva. Tým, že dostávame niečo naviac, zároveň prichádzame o všetko. Všetko je jasné, zrozumiteľné, nič sa od nás nevyžaduje. „Jen ať je všechno produkováno, jen ať se všechno dá vyčíst, jen ať se všechno stane realitou, viditelnou a vyčíslitelnou jako užitkový výkon, všechno ať je přepisováno v silových vstazích, v plánovitých systémech a převoditelných, vypočitatelných energiích. Vše nechť je vyřčeno, akumulováno, utřídeno, popsáno. Takové je pojetí sexu v pornografii, ale obecně vzato, takto si počína veškerá naše kultura a civilizace“ (Jean Baudrillard – O svádění, 1996, s. 43).
Západné myslenie sa desí neurčitosti významu, nejasnosti reprezentácie. Možno aj preto sa ľudia občas cítia v galériách nesvoji, recepcia umenia je totiž (oproti princípu pornografie) neekonomická – treba vynaložiť zvýšené úsilie, pričom cieľ (porozumenie) môže byť v nedohľadne. Publikum, teoretici, kurátori i samotní umelci sa túto neekonomickosť uspokojenia snažia niekedy nasilu preklenúť vysvetľovaním, vyjasňovaním, prekladom nejednoznačného do denotatívne presných výpovedí, zrozumiteľných znakov, čísel. Toto je obraz, toto zobrazuje, taká je jeho cena. Produkcia môže cirkulovať, nehatená neurčitosťou, postupným zvádzaním, tajomstvom.
Cleopatra Muchová síce pracuje s erotickými a pornografickými motívmi rôznej proveniencie, v priamočiarosti a niekedy nezdvorilej obscénnosti jej obrazov je však stále niečo nedefinovateľné, neurčité, podvratné, ironické, hravé, zvodné. Jej pohľad neprináša detailné zaostrenie ani možnosť obsiahnuť veci v jednoznačnej, uspokojivej interpretácii (ako to robí pornokultúra). Odpovede na nevyslovené otázky diváka, kurátora alebo kritika, či je autorka nymfomanka, feministka, čarodejnica (maliarka, grafička, kresliarka), či a z čoho (koho) sa vysmieva, na čo odkazuje, čo ukazuje, čo zahmlieva, čo zakrýva, čo vyzdvihuje, čo kritizuje, čomu verí, čo si myslí a vôbec, o čo jej, preboha, ide, ostávajú nejasné. Chvalabohu. Veď umenie nie je porno, aby všetko bezo zbytku ukazovalo, v momente uspokojovalo a zabíjalo možnosť niečo iba tušiť, niekoho zvádzať alebo sa nechať zvádzať, vyslovene kvôli radosti zo zvádzania, bez ohľadu na dosiahnutie cieľa.
Cleopatra Muchová študovala na Katedre grafiky a iných médií VŠVU v ateliéri Vojtecha Kolenčíka (2009 – 2015). Vo svojej tvorbe spája koláž, grafiku, kresbu a maľbu. Doposiaľ svoju tvorbu prezentovala najmä na kolektívnych výstavách na Slovensku. Žije v Bratislave.
Upozornenie: Zákonným zástupcom mladistvých odporúčame ich návštevu výstavy vopred zvážiť.
