Miroslav Pelák (*1992) študoval maľbu v rokoch 2013-2017 na Akadémii umení v Banskej Bystrici pod vedením pedagóga Rastislava Podobu, kde získal bakalársky titul. V rokoch 2017-2019 pôsobil v Prahe na Vysokej umeleckopriemyselnej škole UMPRUM, kde ukončil svoje štúdium maľby pod vedením Jiřího Černického a za asistencie Michala Novotného. Zúčastnil sa rôznych samostatných a skupinových výstav, predovšetkým v Čechách a na Slovensku.
Výstava Cválanie s prúdom je autorova prvá samostatná výstava v Bratislave a prepája celky obrazov, ktoré v nadväznosti vznikali v rokoch 2017 – 2020 ako reakcia na konkrétne udalosti z politického a sociálneho prostredia. Obrazy možno chápať ako elégiu, kritiku alebo satiru súčasnej spoločnosti a jej nastavenia. Úvodný cyklus obrazov PARK OF FRIENDSHIP, Fight 1-2, reagujú na novinový článok, kde skupina štyroch mužov zbila mladého muža do bezvedomia. „Muži najprv po poškodenom chceli cigarety, ktoré im dal. Potom do neho začali strkať …“ Tento prvotný impulz v samotnom autorovi silno zarezonoval, nakoľko sa sám ocitol v podobnej situácii. Výsledkom sú maľby dýchajúce dynamikou konfliktu. Formálne autor nadväzuje na viaceré prístupy od pop-artu, komiksových akčných scén až po figuratívnu maľbu výstavy Bad Painting v 70-tych rokoch, ktorá odmietala konvenčný prístup k maľbe. Autor bol pri tvorbe výrazne ovplyvnený aj literatúrou (Michel Houellebecque ), ktorá sa venuje existencionálnym témam a pracuje s mužskou osamelosťou. Autor komponuje postavy a výjavy voľne, intuitívne, na základe fotografických záznamov. Zaujíma ho samotná kompozícia ako výsledný dynamický celok. V ďalšom cykle sa autor hlbšie zaujímal o politicky podmienené udalosti, ktoré vyvrcholili vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následné protesty a nepokoje, ktorých cieľom bolo dosiahnuť personálne zmeny na najvyšších politických postoch. Autor v dielach reflektuje a ostro kritizuje spôsob riadenia a politické zriadenie na Slovensku. „Tridsať rokov po zamatovej revolúcii je Slovensko formálne sociálnou demokraciou, avšak sociálny aspekt nie je realitou. Prečo tomu tak je, aj o tri desaťročia neskôr? Ľavica vládnutím a vytváraním nepriaznivých podmienok pre život v krajine a následnou predvolebnou propagandou si zaisťuje pozíciu lídrov v parlamente. Je ironické, že „sociálna správa vecí verejných“ slúži predovšetkým oligarchom a predstaviteľom vládnej koalície. Svoju pozíciu vodcov parlamentu zabezpečujú populistickými a často absurdnými riešeniami sociálnych otázok, ktoré sú krátkozraké a dlhodobo neudržateľné.“ (M. Pelák) Hlavnými predstaviteľmi deja však naďalej zostáva bežný ľud, ktorý sa venuje svojim zabehnutým činnostiam: kostol, futbal, krčma.
Táto kritika vrcholí v sérii diel CHOOSE YOUR FIGHTER. Volí formu marginalizovanej estetiky socialistického realizmu. Názov série pochádza z meme, v súvislosti s prezidentskými voľbami, kde si ľudia môžu zvoliť svojho „bojovníka“ ako politického zástupcu. WHITE HORSE SACRIFICE je pokračovaním a reaguje na očakávanie zmien. Nové zriadenie si dáva za cieľ bojovať proti korupcii v krajine. Je to len pár mesiacov po voľbách a teda by mali byť viditeľné sľúbené zmeny. „Motív svätého Juraja, jazdca na bielom koni. Biely kôň znamená niekoho, komu sú v spoločnosti formálne pridelené kompetencie a človek, ktorý ho zabíja, je „šéf“, ktorý stojí za týmto zločinom, a je v podstate nedotknuteľný.“ (M. Pelák)